Život Prešova
online
online
Saganova cesta: Obrovský talent pretavil do majstrovského zlata
28.09.2015 Žilina
Bratislava 28. septembra (TASR) - Peter Sagan patrí už niekoľko rokov medzi najperspektívnejších mladých cyklistov na celom svete. Svojimi výkonmi to potvrdzuje od svojho vstupu medzi profesionálov a podčiarkol to aj v nedeľu, keď sa premiérovo v slovenskej histórii stal majstrom sveta v pretekoch s hromadným štartom kategórie elite.
Dvadsaťpäťročný Sagan predvádzal nevídané výkony už od detských čias a do povedomia odborníkov sa dostal ešte pred vstupom medzi elitu, keď v roku 2008 vyhral ako junior tituly v horskej cyklistike na MS i ME. Od začiatku kariéry ho zdobili odhodlanie, bojovnosť, obrovská chuť vyhrávať a niekedy až tvrdohlavosť. Vďaka nej však dosiahol množstvo úspechov. "Motiváciou pre mňa sú víťazstvá. Keď vyhrám na pretekoch jednu etapu, je to motivácia pre ďalšie víťazstvá. Je to ako vyjadrenie mňa samého vo svete," nechal sa v minulosti počuť.
Z horského bicykla prešiel na cestu v drese Dukly Trenčín, nasledovala neúspešná skúška v stajni Quick Step, v ktorej si funkcionári môžu ešte doteraz trhať vlasy, a následne už vydarená v talianskom Liquigase.
Prvá sezóna medzi profesionálmi prišla v roku 2010 a s ňou aj prvé veľké úspechy. Do pozornosti médií sa dostal hneď v úvodných pretekoch Tour Down Under v Austrálii. Paradoxne nie víťazstvom. Už v druhej etape totiž tvrdo spadol, no napriek sedemnástim štichom na ruke a stehne pokračoval ďalej a v kráľovskej etape do Willungy sa vtedy devätnásťročný mladík pridal do úniku ku slávnym Cadelovi Evansovi, Alejandrovi Valverdemu a Luisovi Leonovi Sanchezovi. Vtedy to na víťazstvo ešte nestačilo, no prvé etapové vavríny prišli už čoskoro na Paríž-Nice. Vôbec prvý triumf dosiahol 10. marca 2010, keď zaútočil na záverečnom stúpaní do cieľa v Aurillacu a v špurte striasol Nicolasa Rochea i Joaqiuma Rodrigueza. V rovnakom roku pridal ešte dva triumfy na Okolo Kalifornie, kde získal aj zelený dres, a jeden na Okolo Romandie.
V sezóne 2011 prišla Saganova premiéra na Grand Tour. Na španielskej Vuelte nazbieral tri etapové triumfy a v sezóne ich dosiahol celkovo 14, navyše vyhral bodovacie súťaže na pretekoch Okolo Sardíne, Kalifornie, Švajčiarska a Poľska, kde triumfoval aj celkovo. Na majstrovstvách sveta prišiel do cieľa na 12. mieste.
Peter Sagan definitívne pobláznil celé Slovensko v roku 2012. Svojimi výkonmi v úvode sezóny, najmä na Okolo Kalifornie, kde sa až päťkrát tešil z etapových triumfov, si premiérovo vybojoval miestenku na najslávnejšie a najprestížnejšie podujatie sveta Tour de France. Na francúzskych cestách predvádzal "Tourminator" vynikajúce výkony a prvý z troch triumfov toho roku dosiahol v prvej etape do Seraingu, keď zaútočil asi kilometer pred cieľom a prešpurtoval Fabiana Cancellaru i Edvalda Boassona Hagena. Okrem troch etapových triumfov vyhral aj zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže. Vtedy ešte nikto netušil, že si ho "ukradne" aj na ďalšie tri ročníky. Úspešný rok chcel zavŕšiť na majstrovstvách sveta v talianskej Florencii. Dlho sa držal v popredí, no v záverečnom stúpaní nezachytil únik víťazného Portugalčana Ruia Costu a Španiela Joaquima Rodrigueza a tak nakoniec skončil šiesty.
Najúspešnejší ročník do počtu etapových triumfov zažil v roku 2013. Dovedna ich nazbieral až 21 a pridal aj 10 druhých miest a päť tretích. Na Tour obhájil zelený dres a pridal jedno víťazstvo, tešil sa aj na klasikách Brabantský Šíp, či Gent-Wavelgem. Na Miláno-San Remo obsadil tesne druhé miesto. To si jeho silu už naplno uvedomili ostatné tímy a pretekári, ktorí si ho začali poriadne strážiť.
Pre Sagana sa tak výrazne skomplikovala situácia v pelotóne. Vždy, keď sa chcel striasť špurtérov, nikto z ostatných pretekárov s ním do úniku nechcel ísť, pretože vedeli, že vo finiši by vyhral práve on. Navyše mu pribudla konkurencia medzi špurtérmi. Okrem Marka Cavendisha či Marcela Kittela sa do popredia dostávali aj John Degenkolb alebo napríklad Alexander Kristoff. Sagan sa zo špurtéra preorientoval na všestranného pretekára a jeho cieľom sa okrem obhajoby zeleného dresu na TdF stali aj jednodňové klasiky. Patril k veľkým favoritom na Miláno-San Remo či Paríž-Roubaix, no skončil na 10., respektíve 6. mieste. V júli vyhral tretíkrát v rade zelený dres na Tour, no bez jediného etapového víťazstva, keď nazbieral až štyri druhé miesta a dokopy deväť v najlepšej päťke. V sezóne tak dohromady získal "len" šesť etapových vavrínov.
"Sám proti všetkým nič nezmôžem. Nemôžem vyhrať, keď si všetci o mne myslia, že som najlepší. Nejde to. V úniku všetci predo mnou zatvárajú dvere. Je to ťažké, ale ja chcem byť stále vpredu a víťaziť," povedal v minulosti.
Na konci sezóny 2014 mu skončila zmluva v Liquigase a Sagan zamieril do jedného z najlepších tímov sveta Tinkoff Saxo, s ktorým podpísal trojročný kontrakt s platom okolo päť miliónov eur ročne a do ktorého prestúpil aj jeho brat Juraj. Vyhliadol si ho samotný majiteľ Oleg Tiňkov, ktorý do neho vkladal veľké nádeje najmä na jarné klasiky. Saganovi sa v nich však opäť nedarilo, aj vďaka dávke smoly, a prvá polovica sezóny mu nevyšla. Skončil štvrtý na Okolo Flámska a Miláno-San Remo, na Paríž-Roubaix ho z bojov o medaily vyradila mechanická porucha. Na jeho hlavu sa tak zniesla vlna kritiky zo strany majiteľa tímu, no Sagan si všetko vynahradil v druhej časti sezóny.
Výborne sa predviedol na Okolo Kalifornie, kde vyhral dve etapy i celkový titul a zároveň sa s ôsmimi prvenstvami stal historicky najlepším pretekárom podujatia. Vo Švajčiarsku potom pridal ďalšie dva etapové vavríny, štvrtýkrát za sebou získal zelený dres na Tour, pričom bol neustále na televíznych obrazovkách, keďže predviedol niekoľko únikov v kopcoch a pridal aj jeden triumf na Vuelte. Z nej nakoniec odstúpil po zrážke s motocyklom. K dokopy ôsmim etapovým vavrínom pridal v prebiehajúcej sezóne až 15 druhých miest a mal punc jazdca, ktorému vždy chýba krôčik k triumfu. "Veľa som vyhrával a ľudí a divákov to už nudilo," zažartoval vtedy. "Vždy bojujem, na Tour de France aj na niektorých klasikách som bol vždy vpredu, ale nie najlepší," pokračoval.
V poslednú septembrovú nedeľu si ale všetko vynahradil, keď sa v americkom Richmonde stal prvým slovenským majstrom sveta v pretekoch s hromadným štartom kategórie elite. "Je to najväčšie víťazstvo v mojej kariére. Som veľmi šťastný. Posledné týždne som pre to veľa obetoval. Je to pre mňa neuveriteľné," povedal Sagan. Okrem výborných pretekárskych výkonov ho medzi fanúšikmi preslávili aj rôzne "psie kúsky" na bicykli, či vtipné oslavné gestá.
Sagan sa spoľahol najmä na inštinkt: Na stratégiu nás bolo málo
Peter Sagan priznal, že v nedeľňajších pretekoch na majstrovstvách sveta sa spoľahol najmä na svoje inštinkty. Tie ho nakoniec priviedli k vytúženej zlatej medaile. Za ňu sa poďakoval aj svojmu staršiemu bratovi Jurajovi, bez ktorého, ako tvrdí, by ani nebicykloval.
Sagan si vybojoval titul po sólovom úniku asi 2,5 kilometrov pred cieľom, keď v stúpaní striasol svojich konkurentov, v zjazde si vytvoril rozhodujúci náskok a s vypätím všetkých síl odolal aj špurtujúcemu pelotónu. "Nechcel som čakať na záverečný špurt, pretože to by som mohol skončiť druhý, tretí, štvrtý... Preto som sa rozhodol, že zaútočím a že pôjdem sám. To bolo veľmi dôležité, aby som po dlažobných kockách ostal vpredu osamotený," povedal.
Dvadsaťpäťročný jazdec stajne Tinkoff-Saxo odštartoval svoje sólo na úpätí stúpania na dlažobných kockách, keď vyrazil spoza chrbta Belgičana Grega Van Avermaeta. "Bol som za ním a vtedy som si povedal, 'vyskúšam to'. Bolo to dobré rozhodnutie. Veľké tímy môžu pripravovať nejaké stratégie, no my sme boli iba traja a ja nie som dobrý v stratégiách," povedal pre velonews.com.
K rozhodujúcemu ataku ho inšpirovali predchádzajúce preteky žien a kategórie do 23 rokov. "Videl som tie preteky a všetci prišli do cieľa pokope. Novinári sa ma pýtali, 'ako vo finále bojovať o víťazstvo?' No to sa nedá dopredu povedať. Jednoducho som chcel byť čo najviac vpredu a v momente sa rozhodnúť," uviedol s tým, že sólový útok bola asi jeho jediná šanca.
Tento odvážny krok nakoniec slávil úspech, keďže Sagan tak striasol silné tímy Holandska, Belgicka, či Nemecka, ktoré dovtedy kontrolovali priebeh pretekov. "Od posledného kopca to bola do cieľa stále ešte dlhá cesta - zjazd, kúsok rovinky a mierne stúpanie. Posledných osemsto metrov bolo veľmi ťažkých. Pre osamoteného pretekára je to veľmi ďaleko. Navyše, keď za vami všetci naplno špurtujú. No povedal som si: 'Už som to skúsil, tak musím ísť ďalej'."
Petra Sagana podporovali na trati jeho brat Juraj a spolujazdec z Tinkoff-Saxo Michael Kolář. Ani jeden z nich do cieľ neprišiel, no mrzieť ich to nemuselo. Svojimi výkonmi totiž výraznou mierou pomohli k zlatu. "Celý čas boli so mnou, ak by sa niečo stalo, museli by sme meniť bicykel, boli na to pripravení. Naše mechanické auto totiž bolo až myslím 27. v poradí, čo bolo ďaleko," pochválil ich a doplnil, že bez Juraja, by sa asi nikdy nestal majstrom sveta. "Ak by nebolo jeho, tak tu dnes určite nie som. Keď som bol mladší, chcel som robiť adrenalínové športy ako bojové športy, cyklistický zjazd, či motokros. Preto som sa škriepil aj s otcom, ktorý chcel, aby som pokračoval na horskom bicykli a potom ceste. S tým som začal totiž už ako deväťročný práve vďaka svojmu bratovi. Keď som bol mladší dosiahol som úspechy, vyhral som aj juniorský majstrovský titul a prešiel som na cestu. Bez Juraja by som asi nebicykloval. On s tým začal a ja som pokračoval v jeho šľapajach," dodal.
Dvadsaťpäťročný Sagan predvádzal nevídané výkony už od detských čias a do povedomia odborníkov sa dostal ešte pred vstupom medzi elitu, keď v roku 2008 vyhral ako junior tituly v horskej cyklistike na MS i ME. Od začiatku kariéry ho zdobili odhodlanie, bojovnosť, obrovská chuť vyhrávať a niekedy až tvrdohlavosť. Vďaka nej však dosiahol množstvo úspechov. "Motiváciou pre mňa sú víťazstvá. Keď vyhrám na pretekoch jednu etapu, je to motivácia pre ďalšie víťazstvá. Je to ako vyjadrenie mňa samého vo svete," nechal sa v minulosti počuť.
Z horského bicykla prešiel na cestu v drese Dukly Trenčín, nasledovala neúspešná skúška v stajni Quick Step, v ktorej si funkcionári môžu ešte doteraz trhať vlasy, a následne už vydarená v talianskom Liquigase.
Prvá sezóna medzi profesionálmi prišla v roku 2010 a s ňou aj prvé veľké úspechy. Do pozornosti médií sa dostal hneď v úvodných pretekoch Tour Down Under v Austrálii. Paradoxne nie víťazstvom. Už v druhej etape totiž tvrdo spadol, no napriek sedemnástim štichom na ruke a stehne pokračoval ďalej a v kráľovskej etape do Willungy sa vtedy devätnásťročný mladík pridal do úniku ku slávnym Cadelovi Evansovi, Alejandrovi Valverdemu a Luisovi Leonovi Sanchezovi. Vtedy to na víťazstvo ešte nestačilo, no prvé etapové vavríny prišli už čoskoro na Paríž-Nice. Vôbec prvý triumf dosiahol 10. marca 2010, keď zaútočil na záverečnom stúpaní do cieľa v Aurillacu a v špurte striasol Nicolasa Rochea i Joaqiuma Rodrigueza. V rovnakom roku pridal ešte dva triumfy na Okolo Kalifornie, kde získal aj zelený dres, a jeden na Okolo Romandie.
V sezóne 2011 prišla Saganova premiéra na Grand Tour. Na španielskej Vuelte nazbieral tri etapové triumfy a v sezóne ich dosiahol celkovo 14, navyše vyhral bodovacie súťaže na pretekoch Okolo Sardíne, Kalifornie, Švajčiarska a Poľska, kde triumfoval aj celkovo. Na majstrovstvách sveta prišiel do cieľa na 12. mieste.
Peter Sagan definitívne pobláznil celé Slovensko v roku 2012. Svojimi výkonmi v úvode sezóny, najmä na Okolo Kalifornie, kde sa až päťkrát tešil z etapových triumfov, si premiérovo vybojoval miestenku na najslávnejšie a najprestížnejšie podujatie sveta Tour de France. Na francúzskych cestách predvádzal "Tourminator" vynikajúce výkony a prvý z troch triumfov toho roku dosiahol v prvej etape do Seraingu, keď zaútočil asi kilometer pred cieľom a prešpurtoval Fabiana Cancellaru i Edvalda Boassona Hagena. Okrem troch etapových triumfov vyhral aj zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže. Vtedy ešte nikto netušil, že si ho "ukradne" aj na ďalšie tri ročníky. Úspešný rok chcel zavŕšiť na majstrovstvách sveta v talianskej Florencii. Dlho sa držal v popredí, no v záverečnom stúpaní nezachytil únik víťazného Portugalčana Ruia Costu a Španiela Joaquima Rodrigueza a tak nakoniec skončil šiesty.
Najúspešnejší ročník do počtu etapových triumfov zažil v roku 2013. Dovedna ich nazbieral až 21 a pridal aj 10 druhých miest a päť tretích. Na Tour obhájil zelený dres a pridal jedno víťazstvo, tešil sa aj na klasikách Brabantský Šíp, či Gent-Wavelgem. Na Miláno-San Remo obsadil tesne druhé miesto. To si jeho silu už naplno uvedomili ostatné tímy a pretekári, ktorí si ho začali poriadne strážiť.
Pre Sagana sa tak výrazne skomplikovala situácia v pelotóne. Vždy, keď sa chcel striasť špurtérov, nikto z ostatných pretekárov s ním do úniku nechcel ísť, pretože vedeli, že vo finiši by vyhral práve on. Navyše mu pribudla konkurencia medzi špurtérmi. Okrem Marka Cavendisha či Marcela Kittela sa do popredia dostávali aj John Degenkolb alebo napríklad Alexander Kristoff. Sagan sa zo špurtéra preorientoval na všestranného pretekára a jeho cieľom sa okrem obhajoby zeleného dresu na TdF stali aj jednodňové klasiky. Patril k veľkým favoritom na Miláno-San Remo či Paríž-Roubaix, no skončil na 10., respektíve 6. mieste. V júli vyhral tretíkrát v rade zelený dres na Tour, no bez jediného etapového víťazstva, keď nazbieral až štyri druhé miesta a dokopy deväť v najlepšej päťke. V sezóne tak dohromady získal "len" šesť etapových vavrínov.
"Sám proti všetkým nič nezmôžem. Nemôžem vyhrať, keď si všetci o mne myslia, že som najlepší. Nejde to. V úniku všetci predo mnou zatvárajú dvere. Je to ťažké, ale ja chcem byť stále vpredu a víťaziť," povedal v minulosti.
Na konci sezóny 2014 mu skončila zmluva v Liquigase a Sagan zamieril do jedného z najlepších tímov sveta Tinkoff Saxo, s ktorým podpísal trojročný kontrakt s platom okolo päť miliónov eur ročne a do ktorého prestúpil aj jeho brat Juraj. Vyhliadol si ho samotný majiteľ Oleg Tiňkov, ktorý do neho vkladal veľké nádeje najmä na jarné klasiky. Saganovi sa v nich však opäť nedarilo, aj vďaka dávke smoly, a prvá polovica sezóny mu nevyšla. Skončil štvrtý na Okolo Flámska a Miláno-San Remo, na Paríž-Roubaix ho z bojov o medaily vyradila mechanická porucha. Na jeho hlavu sa tak zniesla vlna kritiky zo strany majiteľa tímu, no Sagan si všetko vynahradil v druhej časti sezóny.
Výborne sa predviedol na Okolo Kalifornie, kde vyhral dve etapy i celkový titul a zároveň sa s ôsmimi prvenstvami stal historicky najlepším pretekárom podujatia. Vo Švajčiarsku potom pridal ďalšie dva etapové vavríny, štvrtýkrát za sebou získal zelený dres na Tour, pričom bol neustále na televíznych obrazovkách, keďže predviedol niekoľko únikov v kopcoch a pridal aj jeden triumf na Vuelte. Z nej nakoniec odstúpil po zrážke s motocyklom. K dokopy ôsmim etapovým vavrínom pridal v prebiehajúcej sezóne až 15 druhých miest a mal punc jazdca, ktorému vždy chýba krôčik k triumfu. "Veľa som vyhrával a ľudí a divákov to už nudilo," zažartoval vtedy. "Vždy bojujem, na Tour de France aj na niektorých klasikách som bol vždy vpredu, ale nie najlepší," pokračoval.
V poslednú septembrovú nedeľu si ale všetko vynahradil, keď sa v americkom Richmonde stal prvým slovenským majstrom sveta v pretekoch s hromadným štartom kategórie elite. "Je to najväčšie víťazstvo v mojej kariére. Som veľmi šťastný. Posledné týždne som pre to veľa obetoval. Je to pre mňa neuveriteľné," povedal Sagan. Okrem výborných pretekárskych výkonov ho medzi fanúšikmi preslávili aj rôzne "psie kúsky" na bicykli, či vtipné oslavné gestá.
Sagan sa spoľahol najmä na inštinkt: Na stratégiu nás bolo málo
Peter Sagan priznal, že v nedeľňajších pretekoch na majstrovstvách sveta sa spoľahol najmä na svoje inštinkty. Tie ho nakoniec priviedli k vytúženej zlatej medaile. Za ňu sa poďakoval aj svojmu staršiemu bratovi Jurajovi, bez ktorého, ako tvrdí, by ani nebicykloval.
Sagan si vybojoval titul po sólovom úniku asi 2,5 kilometrov pred cieľom, keď v stúpaní striasol svojich konkurentov, v zjazde si vytvoril rozhodujúci náskok a s vypätím všetkých síl odolal aj špurtujúcemu pelotónu. "Nechcel som čakať na záverečný špurt, pretože to by som mohol skončiť druhý, tretí, štvrtý... Preto som sa rozhodol, že zaútočím a že pôjdem sám. To bolo veľmi dôležité, aby som po dlažobných kockách ostal vpredu osamotený," povedal.
Dvadsaťpäťročný jazdec stajne Tinkoff-Saxo odštartoval svoje sólo na úpätí stúpania na dlažobných kockách, keď vyrazil spoza chrbta Belgičana Grega Van Avermaeta. "Bol som za ním a vtedy som si povedal, 'vyskúšam to'. Bolo to dobré rozhodnutie. Veľké tímy môžu pripravovať nejaké stratégie, no my sme boli iba traja a ja nie som dobrý v stratégiách," povedal pre velonews.com.
K rozhodujúcemu ataku ho inšpirovali predchádzajúce preteky žien a kategórie do 23 rokov. "Videl som tie preteky a všetci prišli do cieľa pokope. Novinári sa ma pýtali, 'ako vo finále bojovať o víťazstvo?' No to sa nedá dopredu povedať. Jednoducho som chcel byť čo najviac vpredu a v momente sa rozhodnúť," uviedol s tým, že sólový útok bola asi jeho jediná šanca.
Tento odvážny krok nakoniec slávil úspech, keďže Sagan tak striasol silné tímy Holandska, Belgicka, či Nemecka, ktoré dovtedy kontrolovali priebeh pretekov. "Od posledného kopca to bola do cieľa stále ešte dlhá cesta - zjazd, kúsok rovinky a mierne stúpanie. Posledných osemsto metrov bolo veľmi ťažkých. Pre osamoteného pretekára je to veľmi ďaleko. Navyše, keď za vami všetci naplno špurtujú. No povedal som si: 'Už som to skúsil, tak musím ísť ďalej'."
Petra Sagana podporovali na trati jeho brat Juraj a spolujazdec z Tinkoff-Saxo Michael Kolář. Ani jeden z nich do cieľ neprišiel, no mrzieť ich to nemuselo. Svojimi výkonmi totiž výraznou mierou pomohli k zlatu. "Celý čas boli so mnou, ak by sa niečo stalo, museli by sme meniť bicykel, boli na to pripravení. Naše mechanické auto totiž bolo až myslím 27. v poradí, čo bolo ďaleko," pochválil ich a doplnil, že bez Juraja, by sa asi nikdy nestal majstrom sveta. "Ak by nebolo jeho, tak tu dnes určite nie som. Keď som bol mladší, chcel som robiť adrenalínové športy ako bojové športy, cyklistický zjazd, či motokros. Preto som sa škriepil aj s otcom, ktorý chcel, aby som pokračoval na horskom bicykli a potom ceste. S tým som začal totiž už ako deväťročný práve vďaka svojmu bratovi. Keď som bol mladší dosiahol som úspechy, vyhral som aj juniorský majstrovský titul a prešiel som na cestu. Bez Juraja by som asi nebicykloval. On s tým začal a ja som pokračoval v jeho šľapajach," dodal.
0
www.ZIVOTPO.sk
